Choď na obsah Choď na menu
 


Fimóza

intimnenakupy.png

Fimóza je stav spočívajúci v neschopnosti pretiahnuť predkožku cez žaluď penisu.Fimózu môžeme rozdeliť podľa stupňa a aj podľa príčin vzniku.Podľa príčin vzniku poznáme fyziologickú fimózu a sekundárnu (získanú, pravú) fimózu, ďalej podľa stupňa môže byť fimóza absolútna, kedy nejde predkožka pretiahnuť za žaluď ani v stave bez erekcie, alebo fimóza relatívna, kedy sa predkožka nedá pretiahnuť cez žaluď iba v stave erekcie, ale v kľudovom stave nebráni hygiene.

Fyziologická fimóza:  Pozoruje sa u novorodencov a malých detí, často sa jedná len o konglutináciu (prilepenie) vnútorného listu predkožky o povrch žaluďa. Súčasťou vývoja predkožky ešte v maternici je štádium, kedy je predkožka prirodzene prilepená k žaluďu a odlepuje sa behom vývoja dieťaťa. Je treba upozorniť, že tento vývoj je vysoko individuálny a zatiaľ čo u 80% sa odlepí do 3 rokov, v niektorých extrémnych prípadoch sa odlepuje až do dospelosti (cca 18-20 rokov). U väčšiny chlapcov sa však odlepí do obdobia puberty a predpokladá sa, že pohlavné hormóny behom dospievania tomuto odlepovaniu napomáhajú.[1] Autor vysvetľuje vývoj predkožky a sú tam aj grafy zobrazujúce % chlapcov s prilepenou predkožkou v závislosti od ich veku. Grafy jednoznačne poukazujú na individuálnosť vývoja.

 Obrázok 

Ešte donedávna bola fixovaná predkožka u trojročných chlapcov považovaná za chorobu a riešila sa násilným sťahovaním, strhávaním, resp. dekonglutináciou urológom, prípadne mimoriadne traumatizujúcim chirurgickým zákrokom. Dnes je však vedecky dokázané, že nepohyblivá predkožka je u malých detí normálny stav a nevyžaduje žiaden zásah.

 

Potvrdzuje to aj prezident organizácie "Doktori proti obriezkam" vo svojom náučnom článku,[2] kde vyslovene varuje rodičov pred neuváženým zásahom do normálneho vývoja predkožky. Hovorí, že pokiaľ nemá dieťa žiadne problémy napr. s močením a pod., netreba tento stav nijak riešiť a časom sa upraví sám. Prilepená predkožka nepredstavuje riziko vzniku zápalu, pretože pod prilepenú predkožku sa nedostanú baktérie a tvorí tak prirodzenú ochranu. Naopak pri násilnom strhávaní vzniká veľké riziko vzniku trhliniek a následného zápalu, čo často vedie ku vzniku sekundárnej (získanej, pravej) fimózy. Okrem toho nevyvinutá a predčasne odlepená predkožka sa zvykne opäť prilepiť. 

Fyzilogická fimóza môže byť sprevádzaná dočasným vrodeným tubulárnym zúžením predkožky, čo sa však zvykne upraviť časom samo.  

Sekundárna (získaná, pravá) fimóza: V tomto prípade je predkožka úplne odlepená, ale stiahnutiu bráni pás úzkeho nepružného tkaniva (fimotický kruh), prípadne zjazvené tkanivo. Toto úzke miesto býva zvyčajne lokalizované na rozhraní vnútornej a vonkajšej strany predkožky, prípadne na vnútornej strane predkožky. Vzniká ako následok zápalov (zlá hygiena) a fibrózneho hojenia, prípadne jazvovitým zhojením drobných trhliniek. Fimózu môže spôsobiť aj cukrovka. 

Donedávna jedinou liečbou boli buď rôzne strečing techniky, ktorých podstatou je mechanické namáhanie úzkeho miesta napr. v čistej teplej vode. 

Ak to nepomáhalo, spravidla lekár vykonal čiastočnú alebo úplnú obriezku, kedy bola amputovaná celá predkožka alebo v prípade čiastočnej obriezky iba zúžené miesto. 

header-adrimax-sk.jpg

V súčasnosti (od polovice 90. rokov) sa vo svete do popredia dostáva použitie kortikosteroidových mastí, ktoré vykazujú enormnú úspešnosť liečby. Niektorí autori uvádzajú 94,5% úspešnosť. Pri liečbe sa používa masť obsahujúca malé množstvo vysoko účinných kortikosteroidov, zväčša clobetasol propionát, alebo účinnejšie sú deriváty betamethasonu (valerát, dipropionát). Koncentrácia je 0,05 - 0,1 hmot.%. Liečba je úplne bezbolestná a často sa kombinuje so strečing technikami, ktoré významne skracujú dĺžku liečby. Účinná látka pôsobí aj protizápalovo. Liečba je bezpečná, neboli pozorované vedľajšie účinky, nakoľko sa používa len malé množstvo aplikované na malú plochu. Môže sa použiť na deti od 3 rokov, liečba je úspešná aj u dospelých, i keď úspešnosť liečby s vekom pacienta mierne klesá. 

Testujú sa aj alternatívy kortikosteroidov, ktoré sa aplikujú tiež v podobe masti. 

V prípade neúčinnosti kortikosteroidov je tu nová alternatíva obriezky - tzv. Z-plastika, kedy sa predkožka iba nareže na úzkom mieste vo vhodnom tvare, čo má za následok zväčšenie jej priemeru. Je to vhodné pre ľahšie prípady. Predkožka pritom ostáva zachovaná vo svojich pôvodných rozmeroch. 

Vysoko citovaní autori sa zhodujú na tom, že pri diagnostikovaní fimózy by v prvom rade mala byť ordinovaná liečba kortikosteroidmi prípadne kombinovanej so stretching technikami a až po jej prípadnom zlyhaní pristúpiť k radikálnejším metódam.  

Parafimóza  je akútny stav, kedy sa podarí pretiahnuť predkožku cez žaluď, ale predkožka už nejde späť. Častokrát zaškrtí odtok krvi, čo spôsobí opuch žaluďa a to ešte skomplikuje pretiahnutie naspäť. Vyžaduje okamžitý zásah, buď rukami stlačiť žaluď a snažiť sa predkožku prevliecť naspäť, ak nepomáha, podávajú sa špeciálne injekcie na zmiernenie opuchu priamo do žaluďa (bolestivé), prípadne radikálna obriezka. 

Krátka uzdička častou komplikáciou fimózy býva krátka uzdička. Riešením je buď aplikácia topických kortikosteroidov na uzdičku v podobe mastí spojená s naťahovaním, alebo rýchlejšia je jednoduchá operácia - frenuloplastika spočívajúca v odstránení uzdičky 

citované:  http://sk.wikipedia.org/wiki/Fim%C3%B3za